Básnicke dielo

Zámerom zostavovateľa Jána Gbúra zjavne nebolo potvrdiť Hviezdoslavov status „maturitného” autora par excellence v podobe akejsi povinnej čítanky školského hviezdoslavovského kánonu. Oproti takémuto „kultotvornému” zámeru odráža koncepcia výberu skôr snahu zachytať reálny význam Hviezdoslavovho diela pri úsilí o jeho faktické priblíženie súčasnému čitateľovi. Editorovi išlo teda o vyzdvihnutie hodnotového jadra Hviezdoslavovej tvorby – tých jej vrcholov, ktoré zároveň vykazujú nadčasovú platnosť, teda i jej aktuálnu, pre súčasníka stále relevantnú stránku. V kontexte doterajších vydaní sa tu ako nóvum, ktoré možno oceniť, objavuje jedna v maďarčine a jedna v nemčine napísaná báseň mladého P. Országha (obe paralelne uvedené aj v slovenskom preklade). Aj publikovanie básnikových literárnokritických a teoretických statí veľavravne dokresľuje autentický obraz P. O. Hviezdoslava, ktorý je hodnoverným svedectvom o jeho literárno-estetických názoroch.